Tisícročná včela

Široko rozprávaná filmová sága s výraznými vedľajšími motívmi zobrazuje osudy troch generácií rodu Pichandovcov z liptovskej dediny od polovice 90-tych rokov minulého storočia až po koniec I. svetovej vojny. Ústrednou postavou je dobromyseľný rojko, „svetoobčan“ s pôvabne diletantským záujmom o exotické kraje – Martin Pichanda, ktorého prostredie bolo ešte bezpečným azylom (v ktorom sa dá pochopiť a prijať aj krutý osud), zatiaľ čo svet jeho staršieho syna Sama, hlavného protagonistu druhej polovice filmu, brutálne určujú Dejiny.

Vrcholné dielo popredného slovenského režiséra je svojrázne poetické vo výtvarnom riešení (jemne rozostreté snímanie, pastelové farby, farebná štylizácia v scénach vízií a predstáv) aj vo figurálnych kompozíciách (vznášajúce sa predmety, farebný dážï a pršiace žaby, guľový blesk, dievčatko s fakľou v hmlistom opare). Tisícročná včelia matka tu symbolizuje nezničiteľnosť slovenského národa.

Postavy žien sú razantne odlíšené podľa toho, nakoľko mohli naplniť svoje ženstvo a materstvo. Prírodný rámec komentuje ľudské konanie a dáva mu symbolický význam. Kultivovane prepracovanú scénu rafinovane ozvláštňujú pohľady pohyblivej kamery. Vášnivá a hrdá výpoveï s monumentálnymi charaktermi vyjadruje mocný pocit z neuchopiteľnosti života, presahujúci kategórie šťastia a zúfalstva, radosti a smútku, pocit závratného, oslneného a oslňujúceho postoja ku skutočnosti.

V kontexte čs. tvorby prvej polovice 80-tych rokov bol tento film zásadným medzníkom (príznačné je, že na XXII. FČSF nezískal žiadne ocenenie) a stal sa aj divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia (v kinách ho videlo milión ľudí, vysokú sledovanosť mala aj štvordielna televízna verzia).