Modrý zamat

Po pôsobivom Sloňom mužovi (1980) a nepríliš vydarenej Dune (1984) vytvoril Lynch toto kultové postmodernistické dielo, uhrančivo atakujúce bizarnými obrazmi násilia a lásky, škaredosti a krásy. Rozprávanie šokujúce rafinovaným pohrávaním sa s gýčom i morálkou má dve vrstvy: akčný napínavý príbeh (mladík sa náhodne zapletie do záhadného kriminálneho prípadu, stretne sa s priekupníkmi drog, organizovanými démonickým, psychopatickým zloduchom Frankom) a hru so schémami kriminálneho príbehu a melodrámy. Netušený temný svet násilia, sadizmu a zvrhlosti, do ktorého musí Jeffrey pri svojom pátraní za prahom bytu tajomnej barovej speváčky Dorothy zostúpiť, je celkom protichodný malomestskému pokoju, v ktorom do tej doby v imaginárnom stredostavovskom Lumbertone žil. Tento svet noci môže byť hrdinovým snom alebo skôr znázornením psychologického procesu dospievania, ktorý v ňom prebieha. Podľa psychoanalytického rozporu, ktorému napomáha jednoznačná freudovská obrazová symbolika, musí prejsť hrdina mučivým poznaním temných síl, aby sa ich naučil ovládať. Jeho poznanie je korunované nájdením čistej lásky k anjelskej dievčine – dcére policajného dôstojníka, ktorá mu pomáha v pátraní. Kamera podčiarkuje kontrast medzi gýčovitou idylkou s prehnane sýtymi farbami pôvodného Jeffreyho dôverného prostredia útulného domčeka (so žiarivo bielym plotom a červenými kvetmi v príliš zelenej tráve) a tmavomodrým, vínovočerveným či fialovým zafarbením morbídneho sveta Dorothy a Franka, plného agresivity, fyzického a psychického teroru a deviácií. Z heterogénnych výrazových prvkov je podobne ako v nasledujúcom povestnom Lynchovom diele Divokosť v srdci (taktiež ignorujúcom očakávanie divákov) poskladaný bizarný systém protikladov.